Začátek roku v Evropském parlamentu - nový předseda, nové poměry

Voľby predsedu Európskeho parlamentu predstavujú raz za dva a pol roka tradičný formálny proces, pred ktorým sa frakcie neformálne dohodnú na vyhovujúcom kandidátovi. Súčasné voľby sa však vymykajú zaužívaným praktikám a prinášajú viacero zmien, pričom poukazujú na to, že EP nie je imúnny voči zvyšujúcemu sa hlasu populistov a euroskeptikov v členských štátoch Európskej únie.

Zdroj: EC Audiovisual Services

Európsky parlament zažil minulý utorok voľby v pravom význame. Namiesto neformálnej dohody medzi dvoma najsilnejšími frakciami sa hľadanie nového predsedu EP zmenilo na boj siedmych kandidátov. Finálny súboj sa odohrával medzi dvoma krajanmi z Talianska. Na strane európskej ľudovej strany (EPP) stál Antonio Tajani a progresívnych socialistov a demokratov (S&D) reprezentoval Gianni Pitella, informoval The Economist.

Tajanimu, ako komisárovi EÚ v rokoch 2008 až 2014 a bývalému hovorcovi talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho, sa nakoniec podarilo vyhrať v štvorkolovom zápase v pomere hlasov 351 k 282, uvádza portál Euronews. Za touto výhrou však stáli viaceré dohody, pričom vo finálnom výsledku rozhodovala podpora ďalších dvoch najsilnejších frakcii.

Európski konzervatívci a reformisti (ECR) mohli voľby ukončiť už v druhom kole podporou Tajaniho, avšak ako výrazne euroskeptická frakcia odmietali spoluprácu s oboma kandidátmi. Spočiatku vyrovnaná súťaž sa začala nakláňať na stranu EPP po dohode s Alianciou liberálov a demokratov (ALDE), na ktorej čele stojí Guy Verhofstadt, v súčasnosti poverený vyjednávaním vystúpenia Veľkej Británie z EÚ. Podľa portálu Financial Times sa ECR nakoniec priklonilo na stranu EPP za prísľubu, že Verhofstadt bude v rozhovoroch s VB obmedzený vyjednávacou pozíciou, stanovenou neformálnou koalíciou EPP, ALDE a ECR.

Úloha, ktorú v utorkovej voľbe zohrala frakcia ECR poukazuje na rozširujúci sa euroskepticizmus a zvyšujúci vplyv takto naladených poslancov a frakcii, keďže Tajani si konzervatívcov a kritikov Európskej únie, pochádzajúcich predovšetkým z Poľska a Veľkej Británie, získal ubezpečením o obmedzení ďalšieho prehlbovania európskej integrácie. Vzhľadom na nadnárodný charakter EP, ktorý zastával vždy proeurópsky postoj a podporoval prenášanie suverenity na supranacionálnu úroveň, je úspech euroskeptickej stratégie celkom nezvyčajný, uvádza Reuters.

Prístup nového predsedu EP by sa mal podľa Tajaniho slov líšiť od praxe, ktorú zaviedol jeho predchodca, nemecký, sociálne demokratický politik, Martin Schulz. Pred utorkovými voľbami totiž uviedol, že parlament potrebuje prezidenta, nie premiéra, a preto nevníma svoju novú pozíciu ako nástroj na presadzovanie politickej agendy, ale predovšetkým záujmu parlamentnej väčšiny, informoval New York Times. Neutrálny postoj najvyššieho predstaviteľa EP pravdepodobne povedie k zmenám vnútorných pomerov v inštitúcii. Podľa portálu Politico z tejto situácie budú benefitovať predovšetkým parlamentné výbory, ktorým sa navráti sila v rámci legislatívneho procesu. Taktiež Klaus Welle, stojaci na čele generálneho sekretariátu EP, ktorý odmietal dosadzovanie politických nominantov do administratívnych zložiek bývalým predsedom Schulzom, bude mať voľnejšie ruky pri riadení chodu EP.

Odchod dvojnásobného predsedu EP Martina Schulza, ktorý sa vracia na nemeckú politickú scénu, zároveň prináša prevahu jedného politického spektra v rámci najpodstatnejších postoch na úrovni EÚ. Ako informoval portál Guardian Jean-Claude Juncker ako predseda Európskej komisie, Donald Tusk ako predseda Európskej rady a teraz Antonio Tajani ako predseda EP zastupujú stredopravé politické spektrum, pričom stredoľavým politikom ostáva post Vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zastúpenej Federicou Mogherini a post predsedu Euroskupiny obsadený Jeroenom Dijsselbloemom.

Nového predsedu EP čakajú viaceré výzvy, počínajúc Brexitom a s ním spojenými vyjednávaniami, v ktorých má EP právo veta, pokračujúc stále prítomnou migračnou krízou a končiac rozhodnutím o schválení Globálnej hospodárskej a obchodnej dohode s Kanadou známej ako CETA. Jeho najdôležitejšou úlohou bude však tvorba konsenzu medzi novo vytvorenými neformálnymi koalíciami.

Zdroj: GlobalPolitics.cz